1. Japan – 106.48
2. Taiwan – 106.47
3. Singapore – 105.89
4. Hong Kong – 105.37
5. China – 104.1
6. South Korea – 102.35
7. Belarus – 101.6
8. Finland – 101.2
9. Liechtenstein – 101.07
10. Germany – 100.74
Umelá inteligencia je schopnosť zariadenia prejaviť schopnosti podobné človeku, ako sú uvažovanie, učenie, plánovanie a tvorivosť.
Technické systémy vedia vďaka umelej inteligencii rozlišovať prostredie, v ktorom sa nachádzajú a riešiť to, čo rozpoznajú ako problém, pričom konajú v záujme dosiahnuť špecifický cieľ. Počítač dostáva údaje pripravené alebo zhromaždené prostredníctvom jeho senzorov (napr. kamery), spracováva ich a reaguje.
Systémy umelej inteligencie sú schopné pracovať autonómne a adaptovať do istej miery svoje správanie na základe analýzy predchádzajúcich krokov.
“We’re still very far from programs with commonsense-AI that can answer comprehension questions with the skill of a child of 8,“ Sloan said. The researchers hope the study will help developers hone future AI systems.”
Rozvojom AI sa očakáva, že až dve tretiny pracovných miest v USA budú vystavené v určitom bode automatizácii. Celosvetovo sa bavíme až 300 miliónoch pracovných miest. Všeobecne povedané, pracovné pozície ktoré sa vykonávajú vonku a zahŕňajú manuálnu prácu budú podľa reportu Goldman Sachs v bezpečí „Produktivitu kreatívnych zamestnancov, niekoho, ako sú profesionáli v oblasti produktového marketingu, možno zmysluplne rozšíriť pomocou AI. Každodenné operácie okolo písania, sumarizácie, výskumu, vzdelávania, analytiky a učenia tam všade vie zlepšiť a zrýchliť procesy používanie AI“.
Vývojári umelej inteligencie (Al) podľa Víta Janiša z brnenskej Mendelovej univerzity nie sú schopní odhadnúť dôsledky, ktoré ich výtvor pre ľudstvo predstavuje. Janiš je jedným z vedcov, ktorí vo vyhlásení volajú po najmenej polročnom pozastavení vývoja nových modelov s ohľadom na „hlboké riziká pre spoločnosť a ľudstvo“. Janiš sa umelou inteligenciou zaoberá asi 20 rokov.
Uviedol, že čím viac toho vie, tým väčšie má obavy z toho, čo nastane, akonáhle umelá inteligencia dosiahne takzvanú fázu singularity. Ide o bod zlomu, kedy začne nekontrolovateľný a nevratný technologický rast a ľudská spoločnosť sa začne nenávratne meniť pôsobením technológie. Podľa Janiša neexistuje žiadny racionálny dôvod, prečo by tento míľnik nemal byť dosiahnutý. Otázkou podľa neho nie je či, ale kedy.
„Vytvoríme si akéhosi boha. Predstava, že tohto boha dokážeme kontajnerizovať a udržať v bezpečí sandboxu, je v najlepšom prípade naivná, rovnako ako predstava, že nám tento boh potom bude slúžiť. On. Nám,“ uviedol Janiš.
Uviedol, že sme ako pôvodní obyvatelia Nového sveta, ktorí prvýkrát uvideli lode s Európanmi. „Pozerali sa na nich so zaujatím a zvedavosťou, ale ťažko im dochádzalo, čo pre nich táto exotická návšteva v dlhodobom horizonte bude znamenať. My oproti nim máme niekoľko storočí náskok, poznáme históriu a mali by sme byť schopní sa z nej poučiť,“ uviedol Janiš .( spomína konlonizaciu )
Uviedol, že výzvu podpísal, hoci je podľa neho trošku naivný a z dlhodobého hľadiska nič nerieši. Vyhlásenie podpísali stovky akademikov, expertov a podnikateľov zapojených do vývoja umelej inteligencie vrátane miliardára Elona Muska. Navrhujú, aby vývojári túto pauzu využili na spoločnú prácu na bezpečnostných pravidlách a tiež na vystupňovanie spolupráce so zákonodarcami na silnej regulácii odvetvia.