Zahraničná pracovná cesta = Čas služobnej cesty v zahraničí vrátane výkonu práce v zahraničí do skončenia tejto cesty.
Pravidelné pracovisko – miesto písomne dohodnuté so zamestnancom. Ak také miesto nie je dohodnuté, je pravidelným pracoviskom miesto výkonu práce dohodnuté v pracovnej zmluve alebo v dohodách o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru. V zákone je aj bližšie popísané, čo v prípade ak majú zamestnanci častú zmenu pracoviska, čo v prípade ak je výkon práce v mieste mimo miesta pobytu, tiež čo v prípade dočasného pridelenia zamestnanca.
Vyslanie na služobnú cestu ( v zmysle zákonníka práce č. 311/2001 § 57 a zákona o cest.náhradách §3) Zamestnávateľ potrebuje súhlas zamestnanca , ak ho vysiela na služobnú cestu mimo obvodu obce pravidelného pracoviska alebo bydliska zamestnanca.
Zamestnávateľ nepotrebuje súhlas zamestnanca s vyslaním na služobnú cestu , ak:
Zamestnávateľ vysielajúci zamestnanca na služobnú cestu písomne určí:
Môže určiť aj ďalšie podmienky pracovnej cesty; je povinný prihliadať na oprávnené záujmy zamestnanca. Zamestnancovi vyslanému na služobnú cestu patria cestovné náhrady, ktoré sú odlišné pri Tuzemskej a zahraničnej pracovnej ceste.
Nárokové náhrady:
Zamestnanec vyslaný na pracovnú cestu má nárok na:
Náhrada preukázaných cestovných výdavkov
Cestovné výdavky sú všetky výdavky zamestnanca, ktoré vynaložil v súvislosti s uskutočnenou tuzemskou pracovnou cestou na dopravu.
Zamestnanec môže na služobnej ceste využiť rôzne druhy dopravy, napríklad firemné alebo súkromné motorové vozidlo, autobus, MHD, vlak, loď alebo lietadlo.
Použitie súkromného motorového vozidla je možné len na základe písomného súhlasu od zamestnávateľa. Na akú náhradu má zamestnanec nárok v prípade použitia vlastného vozidla na firemný účel sa možno dočítať v zákone o cestovných náhradách č. 283/2002 §7.
Stravné
Zamestnancovi patrí stravné za každý kalendárny deň služobnej cesty. Výška stravného závisí od času trvania cesty v kalendárnom dni, pričom čas trvania služobnej cesty je rozdelený na časové pásma
Ak zamestnávateľ vyslaním na pracovnú cestu, ktorá trvá menej ako 5 hodín, neumožní zamestnancovi stravovať sa zvyčajným spôsobom, môže mu poskytnúť stravné až do sumy stravného ustanovenej pre časové pásmo 5 až 12 hodín alebo zabezpečiť bezplatné stravovanie.
Zákon o cestovných náhradách rieši aj prípady zamestnancov, ktorým častá zmena pracoviska vyplýva z osobitnej povahy povolania.
Ak má zamestnanec na služobnej ceste preukázane zabezpečené bezplatné stravovanie v celom rozsahu, zamestnávateľ mu stravné neposkytuje. Ak má zamestnanec na pracovnej ceste preukázane zabezpečené bezplatné stravovanie čiastočne, zamestnávateľ stravné určené podľa predchádzajúcich kráti o:
z ustanovenej sumy stravného pre časové pásmo nad 18 hodín alebo z najvyššej dohodnutej sumy stravného, medzi zamestnancom a zamestnávateľ v pracovnej zmluve alebo v dohodách o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru.
Sumy stravného sú stanovené pre časové pásma:
Povinnosti zamestnávateľa a zamestnanca
Zamestnanec je povinný:
Zamestnávateľ je povinný:
Sú prípady, kedy sa môže zamestnávateľ so zamestnancom dohodnúť aj na dlhšej dobe, dokedy má zamestnanec predložiť doklady a zároveň zamestnávateľ uspokojiť nároky zamestnanca, najneskôr do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom bola služobná cesta, resp. po mesiaci, v ktorom boli predložené písomné doklady.
Legislatíva
• Zákon č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov
• Zákonník práce č. 311/2001 Z. z.
• Opatrenie Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 281/2022 Z.z. o sumách stravného
• Opatrenie Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 282/2022 Z. z. o sumách základnej náhrady za používanie cestných motorových vozidiel pri pracovných cestách